Skládkový plyn – neškodný vzduch či tichý zabijak?

Autor: Ivan Matušek | 3.3.2021 o 17:00 | Karma článku: 1,74 | Prečítané:  322x

Známe príslovie hovorí: Čo oči nevidia, to srdce nebolí. So skládkovým plynom je to podobne. Jeho šírenie je v podstate neviditeľné. Preto si málokto uvedomuje nebezpečenstvo, ktoré prináša pre zdravie ľudí a životné prostredie.

Skládkový plyn je mojim susedom už viac ako 20 rokov. Ako som písal v predchádzajúcom blogu, som obyvateľom osady Oravné pri Trnave, ktorá má to „privilégium“, že leží len niekoľko sto metrov od známej trnavskej skládky. Na tú sa vozí odpad z veľkej časti trnavského regiónu. Skládka, ktorá je z polovice vlastnená mestom Trnava, ovplyvňuje život obyvateľov mesta a okolitých obcí viac ako sa zdá.

„Človek si časom zvykne aj na šibenicu“, hovorí iné príslovie našich otcov. A tak sme si zvykli. Požiare, zbytky z igelitových a papierových výrobkov rozfúkané po okolí, nepríjemný hnilobný zápach, vypasené hlodavce v okolí – to je len časť problémov, ktorými nás skládka zásobuje. Z môjho pohľadu absolventa odboru jadrovej chémie je rovnako dôležitým problémom skládkový plyn.

Najprv trochu ľahšej teórie. Skládkový plyn – LFG, z anglického „Landfill Gas“ vzniká pri rozklade organických častí odpadu ako sú zbytky potravín, tukov a nápojov a chemikálií, teda vyhodených rozpúšťadiel, farieb, lakov a drogistického tovaru. Vznik skládkového plynu ovplyvňuje viacero faktorov: zloženie odpadu, vek odpadu, vlhkosť odpadu, obsah kyslíka a teplota.

Zloženie skládkového plynu pripomína koktejl tých najnebezpečnejších látok. Z najväčšej časti je zastúpený (približne 50%) metán a oxid uhličitý, z menšej časti dusík, kyslík, amoniak a iné plynné látky.

Skládkový plyn z najväčšej časti (približne 50%) tvorí metán a oxid uhličitý. Zdroj: Odpady-Portal.skSkládkový plyn z najväčšej časti (približne 50%) tvorí metán a oxid uhličitý. Zdroj: Odpady-Portal.sk

Zamerajme sa na metán. Ten je plynom, ktorý sa približne z 10% podieľa na vzniku skleníkového efektu. 10 percent sa niekomu môže javiť málo, no zároveň treba povedať, že jeho účinnosť na vytváraní skleníkového efektu je 20 až 80-násobne silnejšia (podľa rôznych zdrojov) ako v prípade oxidu uhličitého. Je to teda práve metán, ktorému z podstatnej časti „vďačíme“ za klimatickú zmenu a s ňou súvisiace extrémne suchá, nedostatok vody a prudké zmeny počasia. Na skládkach sa šíri nekontrolovane a dlhodobo.

Podľa viacerých zdrojov dosahuje doba tvorby LFG od 6 mesiacov do 100 rokov. Ak teda vyhodíme odpad na skládku dnes, je pravdepodobné, že tým ohrozíme aj životy našich potomkov. Chemické procesy v skládkach totiž pokračujú aj dlho po uzatvorení skládok. Inými slovami - každý kilogram odpadu, ktorý skončí na skládke bude prispievať k otepľovaniu atmosféry ďalších 100 rokov a spôsobí tým újmu 2-3 ďalším generáciám. Tie sa nám za to asi nepoďakujú.

Zdravie je ďalší dôvod, pre ktorý treba skládkový plyn ešte viac „zviditeľniť“. Podľa analytika Martina Gálisa z Inštitútu environmentálnej politiky na Ministerstve životného prostredia viaceré štúdie (Rushton, 2003; Mataloni, 2016), ktoré sa zamerali na znečistenie ovzdušia v okolí skládok, potvrdili negatívny vplyv skládkovania na zdravie v dôsledku úniku nebezpečných látok. Ľudia žijúci v blízkosti skládok trpia zvýšeným výskytom rakoviny, srdcovo-cievnych ochorení, ochorení dýchacích ciest a rôznych typov alergií. V prípade respiračných ochorení možno dokonca ich zvýšený výskyt pozorovať až do 5 km vzdialenosti od skládky.

Problém plynu z trnavskej skládky sa teda netýka iba obyvateľov Oravného, Brestovian, Dolných Lovčíc, či Zavaru, ale aj väčšej časti Trnavy. V súčte hovoríme o približne 70.000 obyvateľoch.  Samozrejme v smere prevládajúcich vetrov. Lenže je to až také dôležité či je tá, alebo iná skupina obyvateľov zasiahnutá viac, alebo menej? Podstatné je, že tento vplyv je potrebné zastaviť.

Prečo je teda dôležité, aby sme otvorene a nahlas hovorili nielen o skládkovom plyne, ale aj o trnavskej skládke ako takej? Ako som písal v spomínanom nedávnom blogu, trnavské zastupiteľstvo v roku 2019 odhlasovalo projekt rozširovania skládky. Nielen z pohľadu obyvateľa malej osady Oravné, ale aj z pohľadu obyvateľov Trnavy a okolitých obcí je to absurdné rozhodnutie. Rozšírenie skládky nielenže posunie jej hranice smerom k našej osade Oravné na približne 500 metrov, no zároveň umožní ďalšie navyšovanie páchnucej skládky a i rast emisií skládkového plynu.

Zastupiteľstvo svoje rozhodnutie vysvetľuje „potrebou riešenia problému“ s rastúcim množstvom odpadu z trnavského kraja. V poriadku, problémy treba riešiť. Ale takto predpotopne? Od vedenia mesta čakáme oveľa viac ako „riešenie“, od ktorého celá civilizovaná Európa ustupuje. Zatiaľ čo vo väčšine vyspelých európskych krajín je skládkovanie zo zákona zakázané alebo redukované na nevyhnutné minimum, my ho chceme „podporovať ako riešenie problému s odpadom“.

Keďže ma táto téma trápi nielen ako obyvateľa Oravného, ale aj ako občana, ktorý sa dlhodobo angažuje v oblasti ochrany životného prostredia, zorganizoval som minulý rok konferenciu k téme budúcnosti odpadového hospodárstva v trnavskom kraji. Viceprimátor mesta Tibor Pekarčík na konferencii verejne prisľúbil, že mesto predstaví koncepciu odpadového hospodárstva v Trnave a okolí a zodpovie otázku ako si predstavuje jeho budúcnosť v čo najkratšom čase.

Doteraz sme sa nedočkali. Kopy odpadkov na trnavskej skládke naďalej rastú a skládkový plyn pomaly ničí naše zdravie a životné prostredie.

RNDr.Ivan Matušek

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Núdzový stav sa predčasne skončí. Nezakážu už večerné behanie ani protesty

Vláda uvažuje, ako udržať zdravotníkov v práci aj bez núdzového stavu.

Dobré ráno

Dobré ráno: Šmejdi oberajú podnikateľov o stovky eur. Štát nič nerobí

Falošné registre sú problémom už roky.

Stĺpček Petra Schutza

Ďalšia prietrž z mračien nad koalíciou je istá

Útok Smeru na Kolíkovú má svoje účinky.


Už ste čítali?