Skládka za domom. Je to riešenie hodné Trnavy?

Autor: Ivan Matušek | 18.1.2021 o 18:50 | (upravené 20.1.2021 o 7:10) Karma článku: 4,13 | Prečítané:  877x

Príbeh trnavskej skládky je mi veľmi blízky. Nielen preto, že skládku uviedli do prevádzky v roku 1998 dva roky potom, ako som sa nasťahoval do malej osady Oravné, ktorá je časťou mesta Trnava, ale aj pre jej doslovnú blízkosť.

Táto „smetiarska pýcha“, sa nachádza približne 900 metrov od pozemku s domom, ktorý som si svojpomocne postavil. V prípade niektorých ďalších obyvateľov našej obce je táto vzdialenosť ešte kratšia. Už vtedy toto riešenie nebolo veľmi po chuti, ani obyvateľom Oravného, ani obyvateľom blízkej obce Zavar. Bolo, že to sľubov, že po 20 rokoch prevádzky, bude skládka zrekultivovaná na zelený kopec a dokonca z nej budeme mať prospech, lebo nám privedú do domov bioplyn a už nebudeme odkázaní na kúrenie pevným palivom.  

Namiesto toho sa dodnes  obyvatelia Oravného, pri pohľade von z okna, alebo pri práci na záhrade zamerajú  na objekt, ktorý je vzdialený do jedného kilometra a na kopu odpadkov vysokú približne 50 a širokú 400 metrov.

Ak aj vy trávite v susedstve skládky nejaký ten rok, určite mi dáte za pravdu, že 900, 1500 ba ani 2000 metrov od skládky nie je dosť. Bývať v jej susedstve je ako za trest. Najviac vás desí možnosť požiaru skládky kedy si radšej ani nepredstavujete čo všetko musíte dýchať. A že to nie je prehnaná predstava, ukázala samotná prax. Skládka zahorela viackrát, jeden z posledných požiarov v roku 2019 sledovalo v „priamom prenose“ celé Slovensko.

Situácia sa má onedlho zmeniť. Zďaleka však nie k lepšiemu. Hoci celá civilizovaná Európa bojuje proti skládkovaniu (v Rakúsku, Fínsku, či Dánsku je dokonca skládkovanie zakázané!) a podobne sa vyjadruje aj ministerstvo životného prostredia, mesto Trnava sa nepochopiteľne rozhodlo plávať proti prúdu a ukázať svetu, že má „lepšie“ riešenie.

Je to neuveriteľné, ale trnavská skládka sa má rozširovať!

Aj keď životnosť skládky je oficiálne uvádzaná do roku 2026, trnavské zastupiteľstvo sa minulý rok uznieslo sa tom, že bez zbytočného vyčkávania začne pracovať na vytvorení novej kapacity pre ďalšie skládkovanie. Mestu sa totiž vyskytla možnosť na získanie vedľajšej ornej pôdy od Slovenského pozemkového fondu. Takže namiesto kukurice alebo pšenice budeme pestovať páchnuce kopy odpadu. Skutočne tomu nerozumiem. Na jednej strane sa mesto prezentuje ako vzor ekologického prístupu a plánuje a realizuje na dnešnú dobu nevídané opatrenia, na druhej strane v takejto kľúčovej oblasti, ako je nakladanie s odpadmi sa rozhodlo pre tú najhoršiu cestu.

Zastupiteľstvo takmer jednohlasne (20 hlasov ZA/1 PROTI/2 sa ZDRŽALI) rozhodlo o zmene územného plánu, ktorá je predpokladom pre ďalšie kroky. Dôvodom „urýchlenia“ je rastúca produkcia odpadu v trnavskom kraji. Tá podľa vedenia Trnavy spôsobuje, že skládka bude mať kapacitný problém oveľa skôr ako v roku 2026.

Otázkou je, čo robilo súčasné vedenie mesta v tejto problematike doteraz, keďže „vládne“ už 6 rokov. Nakladanie s odpadmi je vážna vec, ktorú je potrebné dlhodobo plánovať. Tu neobstojí argument, že sa teraz zistilo, že skládka už kapacitne nestačí. 

Je pravda, že trnavský kraj sa nemá čím chváliť. Len samotné mesto Trnava ročne vytvorí až 600 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa. Toto množstvo za posledných 5 rokov narástlo o 19 percent. Podľa odborníkov to súvisí s rastom životnej úrovne, ktorú náš kraj zaznamenal v uplynulom období.

Bez preháňania poviem, že rozširovanie skládky je pre obyvateľov Oravného naplnením najhoršieho sna. Vo výsledku sa totiž hranice skládky posunú na vzdialenosť približne 500 metrov od našich domov!

Mimochodom, 500 metrov od skládky je podľa Inštitútu environmentálnej politiky na Ministerstve životného prostredia minimálna povolená vzdialenosť skládky od najbližšieho obydlia v smere prevládajúcich vetrov.

Inštitút v tom istom materiáli dodáva, že Skládkovanie predstavuje potenciálne vážne riziko pre zdravie ľudí a prírodu. Vznikajúce škodlivé látky môžu pri nesprávnej starostlivosti zamoriť pôdu, podzemnú vodu a lokálne ovzdušie a vplývať tak aj na zdravie. Okrem toho chemické procesy v skládkach často pokračujú aj dlho po uzatvorení skládok a tak naďalej negatívne ovplyvňujú okolie. Vznikajúci metán a oxid uhličitý zasa prispievajú ku globálnemu otepľovaniu...“

Samozrejme, proti rozširovaniu skládky sme sa chceli brániť. Zorganizovali sme petíciu, ktorú sme doručili vedeniu mesta. Odpoveď? Petícia bola „zobraná na vedomie“ s dovetkom, že územné konanie bolo ukončené  a všeobecne záväzné nariadenie nadobudlo právoplatnosť 4.októbra 2019. Odpoveď mesta ďalej obsahuje „povzbudzujúce slová“, že k ďalším krokom ohľadom rozširovania skládky sa budeme môcť vyjadriť. Mimochodom aj na zastupiteľstve som prezentoval, že obyvateľom Oravného chýba aktuálna informovanosť o dianí. Predsa len, osada je 3 km za mestom mnohí jej obyvatelia pracujú mimo mesto a nemajú tak možnosť pasívneho prístupu k informáciám. Takže sa veľmi ľahko stane, že pripravované zmeny, ktoré sa týchto obyvateľom týkajú nikto nezachytí.

Keďže od zmeny územného plánu sa aj kvôli pandémii nič neudialo, rozhodol som sa pripomenúť našu iniciatívu konštruktívnou cestou. Využil som krátke uvoľnenie opatrení a septembri tohto roku som zorganizoval konferenciu venovanú otázke budúcnosti odpadového hospodárstva v Trnave a okolí. Okrem iných hostí sa konferencie zúčastnil aj viceprimátor Trnavy Tibor Pekarčík, ktorý je zároveň zástupcom mesta vo vedení firmy FCC Trnava, ktorá prevádzkuje skládku. Ide o spoločný podnik mesta a spoločnosti FCC Environment CEE GmbH (tá na Slovensku prevádzkuje aj skládku v Dolnom Bare a v Zohore).

Náš záver z konferencie bol jednoznačný – okrem pretrvávajúcemu negatívnemu postoju k rozširovaniu skládky očakávame väčšiu razanciu v postupe riešenia a tiež väčšiu mieru informovanosti a verejných diskusií na tému riešenia odpadového hospodárstva, nakoľko je to téma, ktorá sa dotýka všetkých obyvateľov, nielen z Oravného. P.Pekarčík sa v reakcii na to verejne zaviazal, že mesto predstaví koncepciu odpadového hospodárstva v Trnave a okolí a zodpovie otázku ako si predstavuje jeho budúcnosť v čo najkratšom čase.

Týmto blogom by som rád vedeniu mesta jeho záväzok pripomenul. Pokiaľ je budúcnosťou Trnavy rozširovanie skládky, ktorá má už teraz výrazne negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva a životné prostredie, tak takémuto riešeniu zdvorilo hovoríme NIE.

Na záver pripomeniem výrok p.primátora Bročku z apríla 2017, teda z obdobia pre 3 a pol rokmi. Pán Bročka, sa vtedy po jednom z požiarov skládky vyjadril následovne: „Ten smrad, ktorý sme všetci cítili, neboli len smeti z Trnavy, ale z celého regiónu. Mali sme šťastie, že sa vietor neotočil smerom na mesto, pretože takú vzburu, ako by nastala, sme tu ešte nemali.“

Vzburu nechceme. Chceme informácie. Aj preto je môj apel na mesto verejný. Mám totiž pocit, že práve v informovanosti verejnosti v tak naliehavej téme ako je budúcnosť odpadového hospodárstva mesto nerobí všetko tak ako by malo. Zároveň to považujem za dôležité v záujme všetkých obyvateľov Trnavského kraja, ktorých odpad sa na našu skládku vozí.

Aj preto som sa rozhodol k tejto téme publikovať v krátkej budúcnosti viac blogov.

RNDr.Ivan Matušek

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako a kde sa bude očkovať ruskou vakcínou Sputnik V? (otázky a odpovede)

Mnohí lekári odmietajú prebrať zodpovednosť za očkovanie neregistrovanou vakcínou.


Už ste čítali?